štvrtok 3. januára 2013

Mirrorcube, zrkadlový hotel

Všetko sa to začalo filmom. Po zhliadnutí ”The Tree Lover” od Jonasa Selberga Augustsena sa dvaja škandinávski architekti Bolle Tham & Martin Videgård inšpirovali myšlienkou:

"Prečo nevytvoriť hotel, ktorý dá ľuďom možnosť zažiť prírodu medzi vrcholkami stromov, zatiaľ čo im bude poskytnuté unikátne navrhnuté bývanie?"

Exteriér je pokrytý zrkadlami a je skoro neviditeľný bez ohľadu na prostredie, do ktorého je zasadený. Jeho steny pokrýva infračervený film, ktorý vidia iba vtáci a nenarazia doň.

Interiér na rozdiel od exteriéru je z útulného svetlého dreva a nesie typicky škandinávske dizajnové prvky. Jeho stredobodom je strom, na ktorom je celá konštrukcia upevnená.

Keby sa Vám tento nápad veľmi páčil, môžete si ho nechať postaviť kdekoľvek. Dodacia doba je štyri mesiace.

www.mirrorcube.se







piatok 21. decembra 2012

utorok 2. októbra 2012

utorok 25. septembra 2012

Brošne Betty Caravan

Opäť pár nových kúskov z módnych doplnkov s karavanovým motívom. Sú z tričkoviny a hodia sa takmer k čomukoľvek. Majú brošňový aj sponkový úchyt.



 



streda 12. septembra 2012

Dahlie Rallye 2012 Lodenica Piešťany



Cez víkend sme sa zúčastnili 16. ročníku Dahlie Rallye 2012 v Piešťanoch v kempe Lodenica. Počasie vyšlo krásne a tí, ktorí zanedbali letné opaľovanie tak ako ja, mohli ešte teraz chytať bronz.

 

Viac než čokoľvek iné ma zaujala piešťanská architektúra a pozostatky socialistického realizmu, ktorého je tu neúrekom. Týka sa hotelov, kúpeľov, obchodov, rôznych násteniek a ich oznamov s vlastným grafickým spracovaním, ktorých hlavným prvkom sú špendlíky aj veľkých ťažkých kvetináčov, kde zbytky zoschnutých rastlín odolávajú nočným spŕškam majiteľov plných mechúrov. Z ponuky na čínskom trhu som si vybrala zásteru s kvetovaným vzorom a nočnú košeľu s mašličkami akú snáď nenosila ani moja babka.


Kemp Lodenica hodnotím celkom pozitívne. Rastú v ňom nádherné storočné topole, ktoré sú také hrubé, že sme okolo nich horko-ťažko priviazali laná na húpacie siete. Silným ukazovateľom kvality sú sociálne zariadenia, ktoré zostali rovnako ako polovica mesta v minulom storočí. Kedysi asi zažívali slávne časy, ale dnes by si už zaslúžili trochu modernej doby. Musím ale uznať, že boli čisté, voda teplá a jej tlak dobrý.




Čo sa programu týka, zážitkom iného druhu bola jazda vláčikom cez mesto a kúpeľný ostrov. Za jeden lístok sme zaplatili 2,80 , za ktoré sme si kúpili na 30 minút nasledovné:

1. peknú mladú sprievodkyňu, ktorá síce nič nehovorila, ale pekne sa usmievala a otvorila a zatvorila bránku na kúpeľný ostrov, dvakrát

2. šoféra, ktorým nič neotrasie a dokáže zastaviť celú piešťanskú premávku, aby si kúpil v trafike cigarety
3. jazdu keď sme sa nemuseli pripútať a kde sme boli chránení od cesty takým špagátikom
4. tetu, ktorá odmietala aj napriek trúbeniu uhnúť a celým vláčikom sme ju potom obišli


V sobotné popoludnie keď sme si akurát vychutnávali poobedňajšiu kávičku a asi štvrtú borovičku, prišiel za veľkého rachotu konvoj z Piešťanského klubu veteránov. Formulu v čele v tesnom závese nasledovala nádherná Tatra 603, na ktorej by som sa dokázala premávať rovnako ako Dita von Teese na svojom Cadillac Fleetwood, motorka z Verejnej Bezpečnosti, Fifinka päťstovka aj kabriolet z General Motors.


K svetlým bodom víkendu radím aj návštevu vojenského múzea v Piešťanoch, ktoré som si prekvapivo užila aj ja. Keď som si predstavila silu, ktorú mali tieto stroje, až mi bolo ľúto, že sa im nedostáva rovnakej opatery ako majiteľom áut z Piešťanského klubu veteránov.


No a na záver sme vyhrali najlepšiu cenu, víkendový pobyt s karavanom v Turčianskych Tepliciach.


 Piešťanská tržnica